Zaujímavosti Vzpieranie     1/6   

História

Úvod

Ďalšia
 strana




Zdvihnutie telesa do nejakej výšky závisí od jeho hmotnosti. Ak by sme chceli zodvihnúť teleso hmotnosti rovnajúcej sa našej hmotnosti aspoň do výšky našich stehien, bolo by to náročné. Nehovoriac o tom, ako by sme sa museli namáhať, ak by sme chceli toto teleso zdvihnúť nad našu hlavu. Pri vzpieraní, sa činka dostáva nad hlavu športovca konkrétnym spôsobom, tzv. nadhodom, ktorý pozostáva z dvoch základných fáz. Najprv sa činka premiestni na prsia a potom následne vyrazí nad hlavu. Aké fyzikálne zákony sa pri tomto športe uplatňujú?

Pri vzpieraní sa činka zdvíha z pokoja, čo znamená, že pri premiestňovaní činky na prsia je potrebné prekonať tiaž činky. Pri zdvihnutí činky do výšky stehien ako aj pri premiestnení na prsia musí byť sila pôsobiaca na činku v niektorých okamihoch väčšia ako tiaž činky. Kým však v prípade zdvihnutia činky do výšky stehien nezáleží na zrýchlení pohybu činky a stačí minimálny nárast rýchlosti, v prípade zdvihnutia činky na prsia sú nároky na silu vzpierača pri tej istej činke väčšie. Premiestnenie činky na prsia vyžaduje splnenie určitej normy v zrýchlení činky (treba sa dostať pod činku). Vzpierač to robí tak, že činke udelí potrebnú rýchlosť. Keďže na začiatku bola v pokoji, muselo mať zrýchlenie pri jej rozhýbavaní dostatočnú hodnotu a sila, ktorá ho vyvolala, musela dosiahnuť určitú limitnú hodnotu. Jej veľkosť určuje hodnota zrýchlenia. Pri výskume pohybu činky pri vzpieraní sa zistilo, že hodnota tohto zrýchlenia býva asi 3,5 m/s2.

A aké fyzikálne zákony sa pri vzpieraní uplatňujú? Prvý Newtonov pohybový zákon súvisí so zmenou pohybu činky. Kým vzhľadom na dlane vzpierača sa pohybový stav činky nemení (zotrváva v pokoji),  vzhľadom na podlahu už áno. V tomto prípade činka mení svoju rýchlosť, jej pohyb súvisí už s neinerciálnou sústavou. Pri prekonávaní tiaže činky treba brať do úvahy aj zotrvačnú silu. Jej veľkosť vyplýva, z druhého Newtonového pohybového zákona Fz ma, kde a je zrýchlenie činky. Potom celková sila, ktorú musí vzpierač počas nadhodu vyvinúť je daná súčtom tiaže činky a zotrvačnej sily.

Aby sme boli konkrétny, uveďme si príklad. Na 14. Európskom šampionáte žien vo vzpieraní  v apríli 2001, ktorý sa uskutočnil v Trenčíne naša reprezentantka Zuzana Kováčová dostala nad hlavu hmotnosť 127,5 kg v najvyššej hmotnostnej kategórii (nad 75 kg), čo ešte nijaká slovenská žena nezdvihla. Vypočítajme akú zotrvačnú silu a tiaž činky musela prekonať:

Fzma = 127,5.3,5 = 446,25 N
G = mg = 127,5.9,81 = 1250,775 N 

T
eda pri dvíhaní 127 kg činky vo fáze, keď sa činka pohybovala zo zrýchlením 3,5 m/s2 na ňu pôsobila silou, rovnou Fz + G čo je približne 1697 N. Pre názornosť to znamená, že touto silou by v pokoji Zuzana Kovačová udržala činku s hmotnosťou (1697 : 9,81 = 172) 172 kg, čo je už obdivuhodný výkon.

Na záver si položme otázku uplatňuje sa pri vzpieraní aj tretí Newtonov pohybový zákon? Skúste si na to odpovedať.