2.6 Aplikácie pohybovej rovnice Pohyb nabitej častice v homogénnom elektrickom poli     2/4

Predchádzajúca strana 

Úvod

Ďalšia strana


Pohyb nabitej častice v homogénnom elektrickom poli
Podobne ako pri šikmom vrhu sme uvažovali o poli zemskej tiaže, že je homogénne, rovnako aj v tomto prípade budeme predpokladať, že elektrické pole je homogénne. Elektrické pole charakterizuje vektorová veličina intenzita, ktorej veľkosť aj smer sa v každom bode homogénneho elektrického poľa nemení, je konštantná (viac sa dozviete o elektrickom poli v 2. ročníku). Zvoľme smer elektrického poľa resp. intenzity zvislo nadol (obr. 2.6.4). Nech do tohto poľa vletí kolmo na smer intenzity kladne nabitá častica s počiatočnou rýchlosťou , ktorej hmotnosť je m a náboj q

Obr. 2.6.4: Kladné nabitá častica vletí kolmo do homogénneho elektrického poľa.


V elektrickom poli na ňu pôsobí sila, ktorá je daná vzťahom v smere elektrického poľa (intenzity ), potom súradnice sily
           (2.6.4)

Chceme vedieť, aký pohyb bude nabitá častica v tomto poli vykonávať, t.j. zaujíma nás jej rýchlosť a dráha, ktorú prejde za dobu t. Ide o druhý typ pohybovej rovnice (sila je daná, v, s  - treba vypočítať), navyše sila je konštantná. Pri výpočte rýchlosti použijeme vzťahy (2.2.3), kde za silu dosadíme vzťahy (2.6.4)



integrovaním
              (2.6.5)
. (2.6.6)

Z počiatočných podmienok vyplýva, že a ,  potom
                (2.6.7)
.          (2.6.8)

Na odvodenie dráhy častice použijeme rovnice (2.2.4), kde za súradnice rýchlosti dosadíme vzťahy (2.6.7) a (2.6.8)


.

Integrovaním .

Použitím počiatočných podmienok x0 = y0 = 0, súradnice dráhy
                (2.6.9)

        (2.6.10)




Z rovníc (2.6.7) a (2.6.9) vyplýva, že častica vykonáva v smer osi x rovnomerný priamočiary pohyb a v smere osi y ide o rovnomerne zrýchlený priamočiary pohyb, čo vyplýva s rovníc (2.6.8) a (2.6.10), kde

Nabitá častica je počas pohybu v elektrostatickom poli vychyľovaná vplyvom elektrostatickej sily a navyše dochádza k zakriveniu jej dráhy resp. k vychýleniu z pôvodného smeru pohybu nadol. V prípade častice so záporným znamienkom, by pri tých istých podmienkach došlo k vychýleniu častice smerom nahor. Odvodené rovnice (2.6.7) - (2.6.10) platia pre špeciálny prípad. Riešenie podobných úloh závisí od počiatočných podmienok a zadania úlohy.

 

Pôsobenie elektrického poľa na nabitú časticu sa uplatňuje pri atramentovej tlačiarni, kde sa toto pôsobenie používa pri nastrekovaní atramentu na papier. Kvapka atramentu sa nabije na zápornú hodnotu v nabíjacej jednotke (obr. 2.6.5). Kvapka ďalej prechádza vychyľovacimi doskami tlačiarne, medzi ktorými je homogénne elektrické pole o intenzite E, ktorá smeruje nadol. Ako bolo vyššie spomenuté, na záporne nabitú kvapku atramentu pôsobí pole elektrostatickou silou, ktorá spôsobí jej vychýlenie smerom nahor.



Obr. 2.6.5: Základný princíp atramentovej tlačiarne.

Kvapka potom dopadne na papier miesto, ktoré závisí od veľkosti intenzity elektrického poľa E a náboja kvapky q. V praxi sa postupuje tak, že sa necháva intenzita poľa konštantná a polohu kvapky na papieri ovládame nábojom q, ktorý získa kvapka v nabíjacej jednotke, kým vletí do vychyľovacieho systému. Nabíjacia jednotka je riadená elektronickými signálmi z počítača, ktorými určujeme náboj pridávaný každej kvapke,a tým jej polohu na papieri kde dopadne.   


 
  Na vytvorenie 1 znaku je potrebných asi 100 drobných kvapiek.