2.6 Aplikácie pohybovej rovnice Pohyb nabitej častice po kružnici     3/4

Predchádzajúca strana 

Úvod

Ďalšia strana



Pohyb nabitej častice po kružnici

Mikrovlná rúra pre svoje mnohé výhody (uvarí jedlo oveľa rýchlejšie ako tradičná rúra, nevyžaduje predhriatie, nemá nepriaznivé účinky na potravu) je súčasťou mnohých domácností. Málokoho však napadne, že technológia, ktorú využíva nebola pôvodne vyvinutá pre rýchly spôsob zohriatia potravy.

Ak sa pohybuje častica rovnomerne po kružnici, potom výsledná sila, ktorá na ňu pôsobí musí mať konštantnú veľkosť a musí byť orientovaná do stredu kružnice. V príklade 2.2.1 sme vypočítali a ukázali, že je to dostredivá sila. Pôsobenie dostredivej sily sa uplatňuje aj v prípade pohybu nabitej častice, ktorá vletí kolmo do homogénneho magnetického poľa. 

Magnetické pole charakterizuje podobne ako elektrické vektorová veličina magnetická indukcia , pre ktorú v homogénnom magnetickom poli platí, že má rovnaký smer aj veľkosť v každom bode poľa (viac sa dozviete na Fyzike 2. v druhom ročníku).  



Obr. 2.6.6: Pohyb nabitej častice v homogénnom magnetickom poli.

Ak do tohto poľa vletí nabitá častica rýchlosťou kolmo na smer indukcie (obr. 2.6.6), začne na ňu pôsobiť magnetická sila , ktorá spôsobí, že častica sa bude pohybovať po kružnici.

Z definície smeru výsledného vektora vektorového súčinu vyplýva, že sila bude kolmá na rovinu vektorov a a bude smerovať nahor.

 

Vypočítame parametre (polomer r, periódu T, frekvenciu f, uhlovú rýchlosť w), ktoré charakterizujú tento pohyb častice s nábojom q s konštantnou rýchlosťou . Vplyvom magnetickej sily sa častica pohybuje po kružnici, jej veľkosť (vyplýva z vektorového súčinu) je daná Fm = qvB (2.6.11), pretože a , .

V úvode sme povedali, že ak sa pohybuje častica rovnomerne po kružnici, je to spôsobené dostredivou silou, ktorej veľkosť je Fd = mrw
2 (2.6.12) (pozri odvodenie v príklade 2.2.1) a v tomto prípade je daná silou Fm . Porovnaním (2.6.11) a (2.6.12)

F
m = Fd
qvB = mrw2


kde v = wr, potom úpravou pre polomer kružnice, po ktorej sa nabitá častica pohybuje



Pre periódu
        (2.6.13)

frekvenciu
                         (2.6.14)



a uhlovú rýchlosť
                          (2.6.15).


Zo vzťahov (2.6.13) - (2.6.15) vyplýva, že Tf, w nezávisia od veľkosti rýchlosti častice.

 


Princíp pohybu nabitej častice v homogénnom poli sa uplatňuje aj pri magnetróne. Na obr. 2.6.6a je zobrazený magnetrón, ktorý sa používa na laboratórnych cvičeniach na našej katedre pri určovaní merného náboja elektrónu. Pozostáva z cievky a diódy, ktoré sú umiestnené tak, že ich osi sú rovnobežné (obr. 2.6.6b) a teda elektrické pole vytvorené diódou je kolmé na magnetické pole cievky. 

a)

b)

  Obr. 2.6.6: a) Magnetrón.  b) Dióda vo vnútri cievky.


Elektróny, ktoré sa uvoľňujú zo žeravenej katódy prechádzajú na anódu, pričom sú niektoré vychyľované vplyvom magnetického poľa cievky a pohybujú sa po kružnici. To sa využíva aj pri magnetróne v mikrovlnej rúre. Elektróny svojim krúživým pohybom generujú vlny, ktoré sú vysielané do rúry, kde zohrievajú potravu rozkmitaním molekúl vody.
Pôvodne bola magnetrónová technológia vyvinutá pre vojenské radarové systémy. V roku 1946 inžinier radarových systémov Percy Spencer si pri testovaní nového magnetrónu všimol, že kandizovaná tyčinka, ktorú mal vo vrecku sa roztopila. Potom to vyskúšal s pukancami, vajíčkom a inými potravinami, ktoré položil pred zariadenie. Všetko sa uvarilo a vajíčko dokonca vybuchlo. Odvtedy sa začala táto technológia využívať aj na varenia a ohrievanie potravy.