História Nobelove ceny za fyziku     2/2

Predchádzajúca strana 

Úvod

Ďalšia časť


 od roku 1961 - 1970
 od roku 1971 - 1980
 od roku 1981 - 1990
 od roku 1991 - 2000
 od roku 2000

 Viac informácií o Nobelových cenách, fyzikoch, ktorí ju získali ako aj viac o ich vedeckej práci nájdete na stránke: http://nobelprize.org/nobel_prizes/physics/  (aktuálne 10.5.2007)

Rok Meno fyzikov  Objav, za ktorý získal Nobelovu cenu
1961  Robert Hofstadter (*1915-1990)


Rudolf Ludwig Mossbauer (*1929)
Za priekopnícke pozorovanie rozptylu elektrónov na jadrách atómov a tým určené tvary a veľkosti nukleónov.

Za výskum rezonančnej absorpcie žiarenia a s tým spojený objav javu, ktorý je po ňom pomenovaný.

1962 Lev Davidovič Landau (*1908-1968) Za objaviteľské teórie tykajúce sa kondenzovaného stavu hmoty a predovšetkým kvapalného hélia.
1963 Eugene P. Wigner (*1902-1995)

Maria Goeppert Mayer (*1906-1972) a J. Hans D. Jensen (*1907-1973)

Za príspevok k teórii atómového jadra a elementárnych častíc, a to objavom a aplikáciou základných princípov symetrie.

Za vypracovanie modelov škrupinovej štruktúry jadra. 

1964 Charles H. Townes (*1915) Nicolai G. Basov (*1922) a Alexander M. Prochorov (*1916) Za základné práce v oblasti kvantovej elektroniky, ktoré viedli ku konštrukcii maseru a laseru.
1965  Sin-itiro Tomonaga (*1906-1979), Julian Schwinger (*1918-1994) a Richard P. Feynmam (*1918-1988) Za zásadnú prácu v kvantovej elektrodynamike, s ďalekosiahlymi dôsledkami vo fyzike elementárnych častíc.
1966 Alfred Kastler (*1902-1984) Za objav a rozvíjanie optických metód ku štúdiu Hertzovej rezonancie v atómoch.
1967 Hans Albrecht Bethe (*1906) Za príspevok k teórii jadrových reakcií, najmä objavy týkajúce sa produkcie energie vo hviezdach.
1968 Luis W. Alvarez (*1911-1988) Za rozhodujúci príspevok k fyzike elementárnych častíc, predovšetkým za objav veľkého počtu rezonancií vďaka ním zdokonalené vodíkové bublinové komory a analýze z nich získaných dát.
1969 Murray Gell-Mann (*1929) Za príspevky a objavy tykajúce sa klasifikácie elementárnych častíc a ich interakcii.
1970 Hannes Alfvén  (*1908-1995)


Louis Néel (*1904)
Za základnú prácu a objavy v magnetohydrodynamike s bohatým využitím v rôznych oblastiach fyziky plazmy.

Za významnú prácu a objavy tykajúce sa antiferomagnetismu a ferimagnetismu, ktoré viedli k dôležitým aplikáciám vo fyzike pevných látok.

 

Rok Meno fyzikov  Objav, za ktorý získal Nobelovu cenu
1971  Dennis Gabor (*1900-1979) Za vynález a rozvoj holografie.
1972 John Bardeen (*1908-1991), Leon N. Cooper (*1930) a J. Robert Schrieffer (*1931) Za spoločne vypracovanú teóriu supravodivosti, bežne nazývanú BBS-teorií.
1973 Leo Esaki (*1925)

Ivar Giaever (*1929) 

Brian D. Josephson (*1940)

Za objav tunelového javu v polovodičoch.

za objav tunelového javu v supravodičoch.

Za teoretickú predpoveď vlastnosti supravodivého prúdu tunelovou bariérou, špeciálne tých javov, ktoré sú teraz obecne známe ako Josephsonove javy.

1974 Antony Hewish (*1924)  

Sir Martin Ryle (*1918-1984)

Za objav pulzaru.

Za priekopnícku prácu v rádioastrónomií.

1975 Aage Bohr (*1922), Ben Mottelson (*1926),  James Rainwater (*1917-1986) Za objav vzťahu medzi kolektívnym pohybom a pohybom individualných častíc v atómových jadrách a za rozvoj teórie štruktúry jadra atómu na základe tohto vzťahu.
1976 Burton Richter (*1931) a Samuel Chao Chung Ting (*1936) Za objav ťažkých elementárnych častíc nového druhu.
1977 Phillip Warren Anderson (*1923), Nevill Francis Mott (*1905-1996) a John Hasbrouck Van Vleck (*1899-1980) Za významný teoretický výskum elektrónovej štruktúry magnetických a neusporiadaných systémov.
1978 Pjotr  L. Kapica (1894-1984)

Arno A. Penzias (*1933) a Robert Woodrow Wilson (1936)

Za základné objavy a vynálezy vo fyzike nízkych teplôt.

Za objav reliktného mikrovlnného kozmického žiarenia.

1979 Sheldon Lee Glashow (*1932), Abdus Salam (*1926-1996) a Steven Weinberg (*1933) Za model zjednocujúci slabé a elektromagnetické interakcie a predpoveď existencie neutrálnych prúdov.
1980 James W. Cronin (*1931) a Val L. Fittch (*1923) Za objav porušenia základných princípov symetrie pri rozpade kaonov.

 späť hore

Rok Meno fyzikov  Objav, za ktorý získal Nobelovu cenu
1981  Nicolaas Bloembergen (*1920) a Arthur Leonard Schawlow (*1921)
Kai M. Siegbahn (1918)
Za príspevok k rozvoju laserovej spektografie.

 Za rozvoj laserovej spektografie s vysokým rozlíšením.

1982 Kenneth Geddes Wilson (*1936) Za teóriu kritických javov vo vzťahu k fázovým zmenám.
1983 Subrehmanyan Chandrasekhar (*1910-1995)

William A. Fowler (*1911-1995)

Za teoretické štúdium štruktúry a vývoja hviezd.

Za štúdium vzniku chemických prvkov vo vesmíre. 

1984 Carlo Rubbia (*1934), Simon van der Meer (*1925) Za rozhodujúce príspevky k veľkému projektu, ktorý viedol k objaveniu častíc poľa W a Z, sprostredkujúcich slabú interakciu.
1985 Klaus von Klitzing (*1943) Za objav kvantového Hallovho javu.
1986 Ernst Ruska  (*1906-1988)

Gerd Binnig (*1947), Heinrich Rohrer (*1933)

Za vynález elektrónového mikroskopu.

Za vynález riadkovacieho tunelového mikroskopu.

1987 Karl Alex Müller (*1927),  J. George Bednorz (*1950) Za priekopnícky objav supravodivosti v keramických materiáloch.
1988 Leon M. Lederman (*1922), Melvin Schwartz (*1932) a Jack Stenberger (*1921)  Za prvé použitie zväzku neutrin a za objav mionového neutrina.
1989 Norman Ramsey (*1915), Hans Dehmelt (*1922) Wolfgang Paul (*1913-1993) Za prácu, ktorá viedla k rozvoju atomových hodin a presného merania času.
1990 Jerome I. Friedman (*1930)
Henry W. Kendall ( *1926)
Richard E. Taylor (*1929)
Za základné práce tykajúce sa nepružného rozptylu elektrónov na protónoch a viazaných neutrónoch, ktoré umožnili rozvoj kvarkového modelu v časticovej fyzike.

Viac informácií o Nobelových cenách, fyzikoch, ktorí ju získali ako aj viac o ich vedeckej práci nájdete na stránke: http://nobelprize.org/nobel_prizes/physics/  (aktuálne 10.5.2007)

Rok Meno fyzikov  Objav, za ktorý získal Nobelovu cenu
1991  Pierre de Gennes (*1932) Za objav, že metódy rozvinuté pre štúdium iných javov v jednoduchých systémoch môžu byť zovšeobecnené na komplexnejšie formy hmoty, najmä na tekuté kryštály a polyméry.
1992 George Charpak (*1924) Za vynález a vývoj detektora častíc, najmä viacdrôtovej proporciálnej komory.
1993 Joseph H. Taylor (*1941), Russel A. Hulse (*1950) Za objav nového typu pulzáru, objav, ktorý dáva nové možností pre štúdium gravitácie.
1994
Bertram N. Brockhouse
(*1918)  

Clifford G. Shull (*1915)
Za rozvoj metód rozptylu neutrónu pre štúdium kondenzovaných látok.

Za  rozvoj neutrónovej spektroskopie.

Za rozvoj neutrónových difrakčných metód.

1995
Martin L. Perl
(*1927)

Frederic Reines (*1918)

Za priekopnícke experimentálne príspevky k fyzike leptónou.

Za objav leptónu t (tauónu).  

Za detekciu neutrína.

1996 David M. Lee (*1931), Robert C. Richardson (*1937) a Douglas D. Oscheroff (*1944) Za objav supratekutosti hélia - 3.
1997 Steven Chu (*1948), Claude Cohen-Tannoudji (*1933) a William D. Phillips (*1948) Za vývoj metód pre ochladenie a zachytenie atómov laserovým svetlom.
1998 Robert B. Laughlin (*1950), Horst L.Stormer

 (*1949) a Daniel C. Tsui (*1939)

Za objav novej formy kvantovej tekutiny s exitáciami nesúcimi zlomkový náboj.
1999 Gerardus´t Hooft (*1946) a Martinus J. G. Veltman (*1931) Za objasnenie kvantovej štruktúry elektroslabých interakcií.
2000
Žores I. Alferov (*1930), Herbert Kroemer (*1928) 

Jack S. Kilby (*1923)

Za základné práce, ktoré prispeli k informačným komunikačným technológiám, konkrétne:

Za vývoj polovodičových heteroštruktúr používaných v optoelektronike a veľmi rýchlych elektronických obvodoch.

Za príspevok k vývoju integrovaných obvodov.

2001 Eric A.Cornell (*1961), Carl E. Wierman (*1951),
Wolfgang Ketterle (*1957)
Za experimentálny dôkaz existencie Boseho-Einsteinovej kondenzácie v zriedených plynoch alkalických atómov a za počítačový fundamentálny výskum kondenzátov.
2002 Raymond Daris Jr. (*1914), Masatoshi Kushiba (*1926)


Riccardo Giacconi (*1931)
Za detekciu kozmických neutrín.

za objav kozmických zdrojov röntgenového žiarenia.

2003 Alexey A. Abrikosov (*1928), Vitaliy L. Ginaburg (*1916),
Anthony J. Leggett (*1938)
Za prvotné (pionierske) príspevky k teórii supervodičov a supertekutín.
2004 David J. Gross (*1941), H. David Politzer (*1949),
Frank Wilczek (*1951)
Vysvetlili prečo sa kvarky pri vysokých energiách správajú ako voľné častice. Vďaka tomu vznikla teória silných interakcií, dokončil sa štandardný model elementárnych častíc a výrazne sa pohli práce na spojení 3 zo 4 známych interakcií do jednej.
2005 Roy J.Glaubner (*1952)


John L. Mall (*1934), Theodor W. Hänsh (*1941)
Za jeho príspevok ku kvantovej teórii optickej koherencie.

Za dlhoročnú prácu na vývoji extrémne presnej metódy zisťovania funkcie svetlolaserovej spektroskopie.

2006 John C. Mather (*1946), George F. Smoot (*1945) Za objav, že mikrovlnové žiarenie kozmického pozadia má charakter žiarenia čierneho telesa a vyznačuje sa anizotropiou.
2007 Albert Fert (*1938), Peter Grünberg (*1939) Za výskum magnetorezistancie obrov.
2008 Yoichiro Nambu (*1921)

Makoto Kobayashi (*1944), Toshihide Maskawa (*1940)
Za objav spontánneho delenia  symetrie v subjadrovej fyzike.

Za objavenie pôvodu delenia symetrie, ktorá predpovedá existenciu najmenej troch rodín kvarkov v prírode.

 

 späť hore