História Nobelove ceny za fyziku     1/2

Predchádzajúca časť 

Úvod

Ďalšia strana


Nobelovu cenu založil švédsky fyzik, vynálezca a filantrop Alfréd Nobel, ktorý sa narodil v roku 1833 v Štokholme a zomrel 10.decembra 1896 v talianskom San Reme. Nobel získal značne bohatstvo najmä z licenčných poplatkov za výrobu dynamitu i z východných investícií do ropných poli v Kaspickom mori. Vo svojom závete odkázal 9,2 milióna dolárov na založenie ceny pre tých, ktorí svojím dielom v oblasti fyziky, chémie, medicíny alebo fyzilógie, literatúry a v úsilí o zachovanie mieru najviac prospeli ľudstvu. Až v roku 1968 pribudla k uvedeným cenám ďalšia. Síce sa zjednodušené nazýva Nobelovou cenou za ekonómiu, ale jej  správny úplný názov je Cena Švédskej banky v ekonomických vedách na pamiatku Alfréda Nobela. Všetci laureáti Nobelovej ceny dostanú okre finančnej odmeny kaligrafickým písmom rukou písaný diplom unikátneho dizajnu (žiadne dva diplomy nie sú rovnaké) a medailu s priemerom 66 mm  a hmotnosťou asi  200 g. Táto medaila sa do roku 1980 zhotovovala z 23 karátového zlata, odvtedy sa vyrába z  18 karátového zlata, na ktorom je povlak z 24-karátového (teda čistého) zlata . Pre zaujímavosť Nobelovu  cenu môžu v každej kategórií dostať maximálne  traja kandidáti. Nobelova cena sa udeľuje každý rok v deň výročia úmrtia Nobela. (viac na http://nobelprize.org/alfred_nobel/  aktuálne 10.5.2007)

od roku 1900 - 1910
od roku 1911 - 1920
od roku 1921 - 1930
od roku 1931 - 1938
od roku 1943- 1950
od roku 1951 - 1960
od roku 1961 - 1970
od roku 1971 - 1980
od roku 1981 - 1990
od roku 1991 - 2000
od roku 2000

Viac informácií o Nobelových cenách, fyzikoch, ktorí ju získali ako aj viac o ich vedeckej práci nájdete na stránke: http://nobelprize.org/nobel_prizes/physics/  (aktuálne 10.5.2007)

Rok Meno fyzikov  Objav, za ktorý získali  Nobelovu cenu
1901 Wilhelm Conrad Röntgen (*1845-1923) Za objav lúčov X (teraz sa nazýva röntgenové žiarenie).
1902 Hendrik Antoon Lorentz (*1853-1928), Pieter Zeeman (*1865-1943) Za výskum vplyvu magnetizmu na žiarenie.
1903 Antoine Henri Becquerel (*1852-1908) Za objav prirodzenej rádioaktivity.
1903 Pierre Curie (*1859-1906) a Maria Sklodowska-Curie (*1867-1934) Za spoločný výskum žiarenia objaveného Becquerelem.
1904 Lord Rayleigh (John William Strutt) (*1842-1919) Za skúmanie hustoty najdôležitejších plynov a objav argónu.
1905 Philipp Eduard Anton von Lenard (*1862-1947) Za výskum katódových lúčov.
1906 Joseph John Thomson (*1856-1940) Za teoretický a experimentálny výskum elektrickej vodivosti plynov.
1907 Albert Abraham Michelson (*1852-1931) Za presné optické prístroje a za spektroskopické a metrologické výskumy, ktoré s ich pomocou previedol.
1908 Gabriel Lippmann (*1845-1921) Za objav metódy farebnej fotografie založenej na interferencií svetla.
1909 Guglielmo Marconi (*1874-1937) a Carl Ferdinand Braun (*1850-1918) Za príspevky k rozvoju bezdrôtovej telegrafie.
1910 Johannes Diderik van der Waals (*1837-1932) Za prácu o stavovej rovnici plynov a kvapalín.

 

Rok Meno fyzikov  Objav, za ktorý získali  Nobelovu cenu
1911 Wilhelm Wien (*1864-1928) Za objavy tykajúce sa zákonu tepelného žiarenia.
1912 Nils Gustaf Dalén (*1869-1937) Za vynález acetylénového akumulátoru a automatického regulátora osvetlenia majákov a bojí.
1913 Heike Kamerlingh-Onnes (*1853-1926) Za výskum vlastnosti látok pri nízkych teplotách, ktorý viedol ku skvapalneniu hélia.
1914 Max von Laue (*1879-1960) Za objav difrakcie röntgenového žiarenia na kryštáloch.
1915 William Henry Bragg (*1862-1942) a William Lawrence Bragg (*1890-1971) Za výskum štruktúry kryštálov pomocou röntgenového žiarenia. 
1916  nebola udelená  
1917 Charles Glover Barkla (*1877-1944) Za objav charakteristického röntgenového žiarenia prvkov.
1918 Max Planck (*1858-1947) Za objav energiových kvánt.
1919 Johannes Stark (*1874-1957)  Za objav Dopplerovho javu v kanálových lúčov a rozštiepenie spektrálnych čiar v elektrickom poli.
1920 Charles Édouard Guillaume (*1861-1938) Za objav anomálií niklových oceli a jeho využitie pre získanie ideálneho materiálu pre presné mechanické meradla (invar).

späť hore

Rok Meno fyzikov  Objav, za ktorý získali  Nobelovu cenu
1921 Albert Einstein (*1879-1955) Za príspevky k teoretickej fyzike, predovšetkým za formuláciu zákona popisujúceho fotoelektrický jav.
1922 Niels Bohr (*1885-1962) Za  výskum štruktúry atómov a žiarenia nimi vysielaného.
1923 Robert Andrews Millikan (*1868-1953) Za práce o elementárnom elektrickom náboji a fotoelektrickom jave.
1924 Karl Manne Georg Siegbahn (*1888-1978) Za objavy a výskum v oblasti röntgenovej spektroskopie. 
1925 James Franck (*1882-1964) a Gustav Hertz (1887-1975) Za objav zákona pre zrážku elektrónu  s atómom.
1926 Jean Baptiste Perrin (*1870-1942) Za prácu o nespojitej štruktúre hmoty a hlavne za objav sedimentačnej rovnováhy.
1927 Arthur Holly Compton (*1892-1962) Za objav javu, ktorý teraz nesie jeho meno.
1927 Charles Thomson Rees Wilson (*1869-1959) Za metódu zviditeľnenia dráhy elektricky nabitých častíc pomocou kondenzácie pary.
1928 Owen Vilams Richardson (*1879-1959) Za prácu o termoemisií a za formuláciu zákona teraz pomenovaného po ňom.
1929 Prince Louis Victor de Broglie (*1892-1987) Za objav vlnovej povahy elektrónov
1930 Sir Chandrasekhara Venkata Raman (*1888-1970) Za prácu o rozptylu svetla a za objav javu teraz pomenovanom po ňom.

 Viac informácií o Nobelových cenách, fyzikoch, ktorí ju získali ako aj viac o ich vedeckej práci nájdete na stránke: http://nobelprize.org/nobel_prizes/physics/  (aktuálne 10.5.2007)

Rok Meno fyzikov  Objav, za ktorý získali  Nobelovu cenu
1931 Nebola cena udelená
1932 Werner Heisenberg (*1901-1976)  Za formuláciu kvantovej mechaniky, ktorej použitie viedlo k objavu alotropných foriem vodíka
1933 Erwin Schrödinger (*1887-1961) a Paul Adrien Maurice Dirac (* 1902-1984) Za nové formulácie atómovej teórie.
1934 Nebola cena udelená
1935 James Chadwick (*1891-1974) Za objav neutrónu.
1936 Victor Franz Hess (*1883-1976) Za objav kozmického žiarenia.
1936 Carl David Anderson (*1905-1991) Za objav pozitrónu.
1937 Clinton Joseph Davisson (*1881-1958) a George Paget Thomson (*1892-1975) Za experimentálny dôkaz difrakcie elektrónov na kryštále.
1938 Enrico Fermi (*1901-1954) Za preukázanie nových rádioaktívnych prvkov produkovaných ožiarením neutrónov a st ým spojený objav jadrových reakcií spôsobenými pomalými neutrónmi..
1939 Ernest Orlando Lawrence (*1901-1958) Za vynález a zdokonaľovanie cyklotrónu a za výsledky ním získané, hlavne umelo vyrobené rádioakívne látky.
1940 nebola udelená

späť hore

Rok Meno fyzikov  Objav, za ktorý získal Nobelovu cenu
1943 Otto Stern (*1888-1969) Za príspevok k vývoju metódy molekulových lúčov a za objav magnetického momentu protónov.
1944 Isidor Issac Rabi (*1898-1988) Za rezonančnú metódu zaznamenávania magntických vlastnosti atómových jadier.
1945 Wolfgang Pauli (*1900-1958) Za formuláciu vylučovacieho princípu (nazývaného tiež Pauliho princíp)
1946 Percy Williams Bridgman (*1882-1961) Za zostrojenie aparatúry k príprave extrémne vysokých tlakov a za objavy v oblasti fyziky vysokých tlakov vďaka tomu učinených.
1947 Sir Edward Victor Appleton (*1892-1965) Za výskum vo fyzike horných vrstiev atmosféry, najmä za objav tzv. Apletonovej vrstvy.
1948 Patrick Maynard Stuart Blackett (*1897-1974) Za zdokonalenie Wilsonovej hmlovej komory a s tým spojené objavy v jadrovej fyzike a v kozmickom žiarení.
1949 Hideki Yukawa (*1907-1981) Za predpoveď existencie mezónu na základe teoretického rozboru jadrových síl.
1950 Cecil Frank Powel (*1903-1969) Za zdokonalenie fotografickej metódy štúdia jadrových procesov a za touto metódou uskutočnené objavy tykajúce sa mezónu.

 

Rok Meno fyzikov  Objav, za ktorý získal Nobelovu cenu
1951 Sir John Douglas Cockcroft (*1897-1967) a Ernest Thomas Sinton Walton (*1903-1995) Za transmutáciu atómových jadier umelo urýchlenými atómovými časticami.
1952 Felix Bloch (*1905-1983) a Edward Mills Purcell (*1912) Za príspevky k rozvoju jadrovej magnetickej rezonancie a za objavy s tým spojené.
1953 Frits Zernike (*1888-1966) Za demonštráciu metódy fázového kontrastu a najmä za vynález mikroskopu založeného na fázovom kontraste.
1954 Max Born (*1882-1970)

Walther Bothe (*1891-1957)

Za zásadný výskum v kvantovej mechanike, najmä za štatistickú interpretáciu vlnovej funkcie.

Za metódu koincidencie a s ňou súvisiacimi objavmi.
1955 Willis Eugene Lamb (*1913)

Polykarp Kush (*1911-1993)

Za objavy tykajúce sa jemnej štruktúry spektra vodíka.

Za presne určenie magnetického momentu elektrónu.

1956 William Shockley (*1910-1989) a John Bardeen (*1908-1991) Walter Houser Brattain (*1902-1987) Za výskum polovodičov a objav tranzistorového javu.
1957 Chen Ning Yang (*1922) a Tsung Dao Lee (*1926) Za skúmanie zákonov parity, ktoré viedlo k významným objavom týkajúcim sa elementárnych častíc.
1958 Pavel Aleksejevič Čerenkov (*1904-1990), Iľja Michajlovič Frank (*1908-1990) a Igor Evgenevič Tamm (1895-1971) Za objav a interpretáciu Čerenkovho javu.
1959 Emilio Gino Segrè (*1905-1989) a Owen Chamberlain (*1920) Za objav antiprotónu.
1960 Donald Arthur Glaser (*1926) Za vynález bublinovej komory.

späť hore

Viac informácií o Nobelových cenách, fyzikoch, ktorí ju získali ako aj viac o ich vedeckej práci nájdete na stránke: http://nobelprize.org/nobel_prizes/physics/  (aktuálne 10.5.2007)